Žltačka typu B (Vírusová hepatitída typu B)

Aká je to choroba?
Žltačka typu B je zápalové degeneratívne ochorenie pečene vyvolané vírusom. Priebeh ochorenia býva ťažší, dlhší ako napr. u žltačky typu A. V klinickom obraze dominujú hnačky, príznaky chrípkové, kĺbové, kožné a nervové, ktoré prevládajú nad príznakmi zo zažívacieho traktu. Ochorenie veľmi často prechádza do chronickej formy a to v podobe cirhózy a rakoviny pečene. Ochorenie môže prebehnúť aj bez príznakov, a osoba zostáva dlhodobým nosičom vírusu, ktorý spôsobuje toto ochorenie a stáva sa dlhodobým prameňom nákazy. Inkubačný čas ochorenia je dlhý 50-180 dní, priemerne 90. Ochorenie sa prenáša krvou, pri sexuálnom styku, ale môže sa preniesť aj z matky na dieťa v tehotenstve alebo počas pôrodu.
 

Je možná liečba ochorenia?
Vzhľadom k tomu, že ochorenie spôsobuje vírus, liečba je zameraná na tlmenie príznakov, na diétu šetriacu pečeň a režimové opatrenia s obmedzením námahy chorého, teda pokoj na lôžku.

Vyskytuje sa ochorenie na Slovensku?
Ročne na Slovensku zaznamenávame stále menej a menej prípadov ochorení, ktorých počet však prekračuje číslo 100. Kým v minulosti sa ochorenie vyskytovalo najmä u starých ľudí, ktorí mali v anamnéze rôzne medicínske zákroky (injekcie, transfúzie, operácie), dnes najviac postihnutou vekovou kategóriou sú mladí dospelí od 15 do 24 rokov veku, čo majú na svedomí rôzne nesterilné výkony, ako je piercing, tetovanie, nechránený pohlavný styk a injekčné užívanie drog.
 

Je možné dostať toto ochorenie aj v zahraničí?
Žltačka typu B sa vyskytuje na celom svete, pričom na východ od našej krajiny je jej výskyt významne vyšší a naopak, smerom na západ nižší. Ochorenie v zahraničí možno dostať pri neodbornom ošetrovaní v zdravotníckych zariadeniach s nízkym hygienickým štandardom a pri tzv. sexuálnej turistike.
 

Ako sa možno chrániť proti ochoreniu?
Účinnou zbraňou v prevencii žltačky typu B je očkovanie.
 

Je toto očkovanie bezpečné?
U očkovaných sa objaví zriedkavo prechodná bolestivosť v mieste vpichu, začervenanie, exantém, mierne zvýšená teplota, vzácne únava a pocit na zvracanie.
 

Kedy sa treba dať očkovať?
Očkovanie sa vykonáva v 10. týždni života dojčaťa 3 dávkami očkovacej látky, v intervaloch 3-5-11, teda v 3. mesiaci života, v 5. mesiaci života a v 10. mesiaci života. Ak sa jedná o dieťa, ktorého matka bola počas tehotenstva zistená ako nosička vírusu hepatitídy B, alebo prekonala ochorenie počas tehotenstva, tak sa očkuje hneď po narodení a k prvej dávke očkovacej látky sa podáva ľudský gamaglobulín s vysokým obsahom protilátok proti vírusu žltačky typu B. Okrem celoplošného očkovania dojčiat sa vykonáva od r. 1998. Okrem toho sa očkujú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení, ktorí sú v riziku nákazy, učitelia odborných predmetov stredných zdravotníckych škôl a učitelia zdravotníckych študijných odborov na vysokých školách, ktorí sú pri praktickom vyučovaní vystavení riziku nákazy, študenti stredných zdravotníckych škôl, lekárskych fakúlt, fakúlt ošetrovateľstva verejného zdravotníctva a tiež rizikoví pacienti, ktorí sú pripravovaní na dialýzu a transplantáciu orgánov, pacienti s poruchami krvotvorby, osoby choré na cukrovku, osoby umiestnené v zariadeniach sociálnych služieb pre mentálne postihnutých, deti umiestnené v resocializačných zariadeniach pre drogovo závislé osoby, osoby žijúce v domácnosti s nosičom HBsAg alebo chorým na vírusový zápal pečene typu B, príslušníci Policajného zboru, ktorí sú pri výkone služby vystavení riziku nákazy. Od roku 2004 sa očkovali aj 11-roční adolescenti. V roku 2009 už do tohto veku dospeli deti očkované v dojčenskom veku, preto sa od tohto očkovania upúšťa. Neskôr, keď do študentského veku dorastú tí, ktorí boli očkovaní ako 11-roční, bude možné upustiť aj od očkovania študentov.