Chrípka
Aká je to choroba?
Chrípka je infekčné ochorenie, ktoré vyvoláva rýchlo sa šíriaci a premenlivý vírus. Prebieha ako akútne zápalové ochorenie horných dýchacích ciest. Nástup chrípky je náhly, z plného zdravia. Často začína zimnicou, triaškou, bolesťami hlavy a prudko stúpajúcou teplotou na 39 – 40ºC. Chorý má bolesti svalov a kĺbov, suchý, dráždivý kašeľ, pocit sucha a škriabania v hrdle, nádcha začína 1-2 dni po začiatku ochorenia. Ku klinickým príznakom dochádza už v priebehu 1 až 3 dní od infikovania sa. Pokiaľ nevzniknú komplikácie, príznaky po 3 - 5 dňoch odoznejú, k úplnému uzdraveniu dochádza po 2 až 4 týždňoch. Najčastejšie komplikácie chrípky sú zápal priedušiek, zápal stredného ucha, prínosových dutín a zápal pľúc. Komplikácie často vyžadujú hospitalizáciu v nemocnici a u vysoko rizikových osôb (starých ľudí a ľudí trpiacich na chronické ochorenie srdca) môžu spôsobiť až ohrozenie života.
Aká je liečba?
Chrípka sa nelieči, len sa miernia príznaky. Nevyhnutný je pokoj na lôžku, odporúčajú sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty a dostatočný príjem tekutín. Jestvujú však lieky – antivirotiká, ktoré obmedzujú a zastavujú rozmnožovanie vírusu v dýchacích cestách, avšak tie sa využívajú len vo výnimočných prípadoch najmä kvôli nežiadúcim účinkom.
Ako sa chrípka diagnostikuje?
Mnoho ľudí si mýli chrípku s prechladnutím, avšak chrípka je väčšinou vážne celkové ochorenie.
Lekár zvyčajne určuje diagnózu na základe klinických príznakov. Rozlíšiť chrípku od iných respiračných infekcií na základe príznakov však nie je jednoduché. Počas epidémie 60 – 70% pacientov s jasnými príznakmi chrípke podobného ochorenia má vlastne chrípku, zostatok môže trpieť na inú vírusovú infekciu. Potvrdiť vírus chrípky umožňujú laboratórne testy z výterov hrdla alebo nosa. Taktiež je možné dokázať vzostup protilátok v krvi. Laboratórne testy sa však nerobia u každého chorého.
Aké sú príznaky bežného prechladnutia?
Prechladnutie začna kýchaním a nádchou, slzia oči, chorý má pocit bolesti hrdla. Teplota, zvyčajne do 38 st. sa objavuje 1-2 dni po začiatku nádchy. Ochorenie je obmedzené na horné dýchacie cesty, bez celkových príznakov. Príznaky bežného prechladnutia trvajú kratšie a komplikácie ako zápal pľúc sa vyskytujú zriedka. K úplnému uzdraveniu dochádza rýchlejšie.
Môžu aj iné vírusy zapríčiniť podobné ochorenie?
Okrem vírusu chrípky môžu ochorenie podobné chrípke zapríčiniť aj iné patogény: Rhinovírusy, RS vírusy, adenovírusy a vírusy parachrípky.
Kde hrozí nákaza?
Chrípkové epidémie sa vyskytujú prakticky každý rok, hoci rozsah a intenzita epidémií sa značne menia. Odhaduje sa, že každoročne ochorie na chrípku približne 10-15% ľudí na celom svete. V priebehu veľkej epidémie chorobnosť na chrípku môže dosiahnuť až 50%.
Ako sa prenáša chrípka?
Vírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri kašľaní a kýchaní. Vírus infikuje bunky sliznice dýchacieho traktu a v týchto bunkách sa rozmnožuje po 4 – 6 hodinách. Z napadnutej bunky sa uvoľňuje niekoľko tisíc vírusov, ktoré infikujú ďalšie bunky a pri kašľaní a kýchaní sa dostávajú do ovzdušia.
Ako sa chrípka lieči?
Ako viacero vírusových ochorení, chrípka sa musí vyležať. Odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty. V niektorých krajinách sú dostupné na liečenie chrípky typu A antivirotiká amantadine a rimantadine: oba sú rovnako efektívne, ale amantadine môže mať neurologické a rimatadine gastrointestinálne nepriaznivé účinky. Okrem toho veľmi často vzniká rezistencia na oba lieky.
Inhibítory neuraminidázy pod názvom Relenza (inhalačná forma) a Tamiflu (tabletková forma) sú pomerne novými liekmi proti chrípke dostupnými aj u nás; sú zamerané na liečenie základnej príčiny ochorenia, zabraňujú rozmnožovaniu vírusu chrípky v dýchacích cestách. Široké, dlhodobé a nekontrolované podávanie antivirotík však môže viesť ku vzniku rezistencie a rýchlejším antigénnym zmenám vírusu chrípky. Antibiotiká na chrípku neúčinkujú.
Ako sa možno chrániť pred ochorením?
Jediná preukázateľná efektívna prevencia je očkovanie.
Vysokú pravdepodobnosť vzniku komplikácií majú osoby vo vyššom veku (60 ročné a staršie) a osoby so zníženou obranyschopnosťou organizmu. Títo ľudia bývajú zároveň aj vo vysokom riziku infekcie pre svoj zdravotný stav, ale aj z dôvodu častých návštev zdravotníckych zariadení, či už ambulantných alebo lôžkových. Ďalšou ohrozenou skupinou sú osoby žijúce v kolektívnom zariadení, ako sú domovy dôchodcov, sociálne ústavy, geriatrické centrá a pod. Zaočkovaním vysokej proporcie osôb žijúcich v uzavretých kolektívoch a personálu, dôjde k zastaveniu, resp. k zníženiu šírenia vírusu navodením kolektívnej („ohniskovej“) imunity. Tak isto sa očkovanie odporúča aj pracovníkom, ktorí prichádzajú do styku s väčším počtom ľudí (zdravotníctvo, školstvo). Ďalej sa očkovanie odporúča ponúknuť najmä zamestnávateľom pre svojich pracovníkov na zabránenie prerušenia plynulosti chodu ich firiem v priebehu epidémie. Najviac ohrozené sú pracoviská, kde dochádza k úzkemu kontaktu veľkého množstva ľudí (napr. zamestnanci bánk, pôšt, obchodov, dopravy) a zamestnanci zariadení, ktorých chod je bezpodmienečne nutný pre národné hospodárstvo, vodiči verejnej pravidelnej autobusovej dopravy, príslušníci hasičských a záchranárskych zborov, policajti a pod.
Schéma očkovania
Podáva sa 1 dávka očkovacej látky intramuskulárne do ramena. Druhá dávka s odstupom 1 mesiac po prvej sa odporúča u imunokompromitovaných pacientov a detí do 9 rokov, ktoré neboli ešte v minulosti očkované. Očkovanie proti chrípke je najvhodnejšie vykonať v priebehu od októbra do polovice decembra tak, aby sa stihli vytvoriť protilátky do začiatku zvýšenej aktivity chrípky. V tomto čase sa zvyčajne očkovacie látky dostávajú na trh. V Európe prebieha epidémia chrípky zvyčajne medzi koncom decembra a začiatkom marca, na Slovensku najčastejšie vrcholí vo februári. Očkovanie vybraných rizikových skupín obyvateľstva sa vykonáva každoročne.
Očkovacie látky
Očkovacie látky proti chrípke sa od iných očkovacích látok odlišujú tým, že zloženie vakcinálnych kmeňov sa mení každú sezónu. Preto sa odporúča preočkovanie proti chrípke každoročne vakcínou určenou pre prichádzajúcu sezónu.
Čo je pandémia?
Vo všeobecnosti pandémia je epidémia, ktorá sa šíri na veľmi veľké územie (prinajmenšom na celý kontinent) a postihuje veľkú časť populácie. Podľa tejto definície je pandémia chrípky každý rok. Pod pojmom pandémia chrípky sa však rozumie celosvetová epidémia postihujúca všetky kontinenty, zapríčinená novým subtypom vírusu chrípky. Takýto nový subtyp je charakterizovaný veľkými zmenami v zložení bielkovín na povrchu vírusu chrípky. Pandémie sú spôsobené iba vírusom chrípky typu A.
Kedy pravdepodobne vypukne najbližšia pandémia?
To nie je známe. V 20.storočí vypuklo niekoľko pandémií, v r. 1918 (,,Španielska chrípka“), v r. 1957 (,,Ázijská chrípka“) a v r. 1968 (,,Hong Kongská chrípka“). Vznik novej pandémie sa očakáva v prvej až druhej dekáde 21. storočia.
Kde pravdepodobne vypukne najbližšia pandémia?
Podľa poslednej skúsenosti sa dá predpokladať, že pandémia by mohla vypuknúť v Ázii, ale aj v inej časti sveta.
Je možné dať sa zaočkovať proti pandemickej chrípke?
Nie. Proti novému pandemickému kmeňu vírusu chrípky bude možné vyrobiť očkovaciu látku až potom, keď sa tento kmeň obaví. Jeho zloženie a vlastnosti teraz ešte nie sú známe. Predpokladá sa, že očkovacia látka proti pandémii bude k dispozícii o 6 mesiacov po jej objavení.