Rotavírusové ochorenie

Rotavírusova infekcia je jedna z najčastejších príčin hnačkových ochorení  dojčiat a batoliat. Inkubačný čas, teda čas od vniknutia vírusu do organizmu po prepuknutie prvých príznakov je do 48 hodín. Pri typickom priebehu infekcie začína ochorenie teplotou  a zvracaním, ktoré trvá jeden alebo dva dni a potom sa zvyčane pridruží hnačka. Stolica je viackrát denne vodnatá, často zelená, bez prímesi hlienu alebo krvi. Deti trpia nechutenstvom a majú nafúknuté bruško, ktoré je na pohmat bolestivé. Prenos nákazy je najčastejšie prenesením vírusov zo stolice chorého dieťaťa znečistenými rukami pri prebalovaní na predmety (aj hračky) alebo potraviny, ktoré sa dostanú dieťaťu do úst. Dieťa sa infikuje prehltnutím.
 

Rotavírusová infekcia je nebezpečná najmä tým, že postihuje najčastejšie malé deti, vo veku 6 – 24 mesiacov. Čím je dieťa menšie, tým väčšiu časť jeho tela tvorí voda. Rotavírusovou infekciou, kotrá sa prejavuje hnačkami a zvracaním dochádza k rýchlemu odvodneiu dieťaťa a tým aj ohrozeniu jeho života, prípadne ku komplikáciám až poškodeniu mozgu. Ohrozuje aj deti hospitalizované v nemocnici pre iné ochorenie. Napriek dôslednej hygiene personálu, vzhľadom na nízku infekčnú dávku a odolnosť vírusu môže dôjsť k prenosu ochorenia. Vtedy rotaviróza skomplikuje základné ochorenie.
 

Ochorenie spôsobuje rotavírus. Rotavírus je vo vonkajšom  prostredí (teda mimo ľudské telo) veľmi odolný. Na vyvolanie ochorenia stačí veľmi málo vírusov (malá infekčná dávka), preto sa veľmi ľahko a rýchlo šíri, v chladných mesiacoch vznikajú až epidémie.  Rotavírus bol prvýkrát zachytení v elektrónovom mikroskope v roku 1963 v stolici myšacích mláďat. U detí boli rotavírusy ako pôvodcovia hnačiek identifikované v roku 1973 pomocou elektrónového mikroskopu. Rozlišuje sa 6 sérologických skupín označených A až G. Najvýznamnejšia je skupina A, pretože kmene z tejto skupiny spôsobujú väčšinu detských hnačkových ochorení. No ochorenia ľudí spôsobujú aj rotavírusy patriace do skupiny B a C.

 

Zatiaľ nie sú dostupné žiadne lieky, ktoré by účinkovali na rotavírusy. Liečba je založená len na doplnení tekutín. V prípade, že dieťa nezvracia, je najvhodnejšie pitie. Infúzie do žíl sa dávajú  pri veľkých stratách vody. Na pitie sa odporúča minerálna voda, čierny čaj či špeciálne roztoky určené pre doplnenie tekutín v tele. Dojčené deti sa neodstavujú. Ak je dieťa na umelej výžive, začína sa odvarom z ryže alebo mrkvy. Odporúča sa aj diéta najmä, strava bez laktózy a mliečnych výrobkov. Preto sú vhodné mlieka s nízkym obsahom laktózy. U väčšiny deti sa podávajú ovocné presnidávky, zeleninové polievky a postupne sa prechádza k normálnej strave. Antibiotiká sa nepodávajú, pretože neúčinkujú na vírusy. Účelom zavodňovacej liečby je vytvorenie vhodných podmienok pre čo najrýchlejší návrat k normálnej strave. 

Vyskytuje sa ochorenie aj na Slovensku?

Do piateho roku veku ochorie prakticky každé dieťa. Vykazovaná chorobnosť na rotavirózu má na Slovensku stúpajúci charakter vďaka zlepšenej diagnostike. Vyšší výskyt ochorení spôsobených týmto vírusom sa zaznamenáva v chladnejších mesiacoch, najčastejšie v marci a v apríli. 
 

V miernom zemepisnom pásme je zvýšený výskyt v chladných mesiacoch a v tropických oblastiach je výskyt celoročný. Najvyšší výskyt je v krajinách s nižšou hygienickou úrovňou. Podľa WHO dochádza vo svete ročne takmer k 150 miliónom hnačkových ochorení spôsobených rotavírusom, ktorým podľahne zhruba pol milióna detí. K väčšine smrteľných prípadov dochádza v rozvojových krajinách, dôvodom je podvýživa (malnutrícia) detí, ktorá výrazne zhoršuje priebeh ochorenia. Nižšia miera smrtnosti v rozvinutých krajinách je daná lepšou dostupnosťou a kvalitou zdravotnej starostlivosti. 
 

Medzi základné preventívne opatrenia patrí dodržiavanie zásad osobnej hygieny, hygieny rúk a stravovania. Pre vysokú odolnosť rotavírusu voči dezinfekčným látkam a nízkej infekčnej dávke - malému množstvu vírusových častíc potrebných k vyvolaniu ochorenia - tieto opatrenia často zlyhávajú.  Do úvahy prichádza očkovanie, ktoré má výrazne vyššiu účinnosť. Poskytuje ochranu pre zaočkované dieťa minimálne na 2 roky, to znamená na obdobie najnižšieho veku, kedy je dieťa v najvyššom riziku ochorenia. Očkovanie má význam predovšetkým pre odvrátenie ťažkých foriem ochorenia vyžadujúcich hospitalizáciu a infúznu liečbu.

Je očkovanie nebezpečné?

Po očkovaní sa môžu prechodne obaviť zvracanie, hnačka, strata chuti do jedla, prípadne horúčka. Netrvajú však dlho a neohrozujú dieťa. Závažné vedľajšie reakcie pri očkovaní súčasne dostupnými vakcínami neboli zistené.

Kedy sa očkuje?

Očkuje sa v prvých 6 mesiacoch života dieťaťa. Vhodné je podávanie vakcíny súčasne s hexavalentnou a pneumokokovou vakcínou. Očkovať sa môžu aj deti s veľmi nízkou pôrodnou hmotnosťou. Na trhu sú dostupné 2 očkovacie látky, ktoré sa podávajú do úst vo forme kvapiek. U jednej vakcíny sú potrebné 3 dávky vakcíny, kedy sa prvá dávka aplikuje medzi 6. a 12. týždňom veku dieťaťa. Medzi dávkami musí byť interval najmenej 4 týždne. Najvýhodnejšie je podanie 3 dávky do 20.- 22. týždňa. Všetky tri dávky tejto vakcíny by mali byť podané najneskôr do 26. týždňa veku dieťaťa. U druhého typu vakcíny sú potrebné 2 dávky. Prvá dávka sa podáva od 6. týždňa veku. Interval medzi dávkami má byť najmenej 4 týždne. Obe dávky vakcíny by sa mali podať pred dosiahnutím 16 týždňa veku.