Besnota
Aká je to choroba?
Besnota je vždy smrteľné ochorenie, ktoré sa prenáša zo zvierat na ľudí pohryznutím besným zvieraťom. Postihuje predovšetkým centrálny nervový systém, spôsobuje poruchy vedomia, zvýšenú dráždivosť, neskôr spôsobuje celkovú paralýzu. Spočiatku sa besnota prejavuje únavou, teplotou, bolesťami v záhlaví, spavosťou a bolesťami v mieste poranenia. Postupne dochádza k psychickým premenám - k zvýšeniu nepokoja u postihnutého. Pacient je dezorientovaný, hyperaktívny, má halucinácie a neprimerané správanie (sliní, hryzie). Charakteristické sú bolestivé kŕče prehĺtacích a hrtanových svalov vo forme záchvatov. Tie sú sprevádzané dušnosťou a zmodraním kože tváre. V poslednom štádiu nastáva paralytické štádium - zjavujú sa obrny najmä hlavových nervov. Chorý zomiera pri plnom vedomí, udusením následkom obrny dýchacích svalov. Pôvodcom ochorenia je vírus, ktorý je pomerne odolný voči vplyvom vonkajšieho prostredia. Vírus, ktorý sa dostane do organizmu sa šíri z miesta vniknutia infekcie do centrálnej nervovej sústavy, tu sa množí a vyvoláva zápal mozgu. Vírus sa do organizmu dostáva pohryznutím besným zvieraťom, pretože sa vylučuje prakticky iba slinami chorého zvieraťa. Extrémne vnímavé na besnotu sú líšky a z hospodárskych zvierat hovädzí dobytok. Choroba je veľmi nebezpečná, pretože môže postihnúť všetky druhy teplokrvných zvierat, teda aj psov, mačky a taktiež aj človeka.
Je možná liečba ochorenia?
Rozvinuté ochorenie na besnotu nie je liečiteľné, je vždy smrteľné. Rozvinutiu ochorenia sa však dá zabrániť očkovaním, zahájeným čo najskôr po pohryznutí. Očkovaním sa zabráni šíreniu vírusu od miesta pohryznutia pozdĺž nervových vlákien do mozgu. Preto je dôležité venovať každému poraneniu zvieraťom pozornosť, zvážiť riziko prenosu vírusu besnoty pri pohryzení a podľa toho začať očkovanie pohryznutého človeka.
Kde hrozí nákaza?
Besnota je rozšírená po celom svete. Ľudské ochorenia sú vzácne, zvieracie rezervoáry sú prítomné v prírode na všetkých svetadieloch okrem Austrálie a Nového Zélandu. Taktiež aj Slovensko je krajinou, kde sa táto nebezpečná nákaza v prírode u zvierat môže vyskytovať. Vďaka povinnej vakcinácii spoločenských zvierat a orálnej vakcinácii líšok sa dosiahlo významné zníženie počtu nových ohnísk. Výskyt besnoty u zvierat bol na území Slovenska naposledy zaznamenaný v roku 2006.
Posledný prípad u človeka bol zaznamenaný v roku 1990 v okrese Rožňava.
Ako sa možno chrániť pred ochorením?
Bezpečná ochrana pred vznikom besnoty spočíva predovšetkým v zabránení prenosu nákazy. To znamená najmä deťom zabrániť v hraní sa s neznámym psom, mačkou, zabrániť dotyku mŕtvych lesných zvierat, zabrániť ošetrovaniu plachých, chorých alebo zranených zvierat. V prípade vzniku poranenia, je nutné ranu poriadne očistiť a vymyť silným mydlovým roztokom alebo jódovými roztokmi a okamžite vyhľadať lekára.
Proti besnote sa očkujú osoby profesionálne vystavené zvýšenému riziku nákazy, najmä zamestnanci asanačných podnikov, šarhovia, zamestnanci laboratórií, v ktorých sa pracuje s vírusom besnoty, terénni veterinárni lekári, chovatelia zvierat, poľovníci, lesní robotníci, ošetrovatelia dobytka v oblastiach prírodných ohnísk besnoty, a pod. Očkovanie sa taktiež odporúča cestujúcim do oblastí s endemickým výskytom besnoty, v prípade, že tam budú viac ako 1 mesiac. Ďalej sa očkujú osoby po poranení (postexpozičná imunizácia) besným, podozrivým z besnoty alebo neznámym zvieraťom na základe posúdenia charakteru kontaktu s takým zvieraťom.
Schéma očkovania
Základné očkovanie sa vykonáva tromi dávkami, každé tri roky sa podá 1 booster dávka. V prípade napadnutia potenciálne chorým zvieraťom sa podáva až 5 dávok v priebehu mesiaca. Bezprostredne po uhryznutí je veľmi dôležité rýchle lokálne ošetrenie rany. Odporúča sa opláchnutie a vymytie rany veľkým množstvom vody a mydla alebo detergentu s následnou aplikáciou 70%-ného alkoholu, jódovej tinktúry alebo 0,1% roztoku amoniaku (po dôkladnom odstránení mydla).