Prečo očkovať?
Očkovanie alebo „ vakcinácia“ patrí medzi najvýznamnejšie preventívne opatrenia verejného zdravotníctva, ktoré ochránilo milióny ľudí pred infekčnými chorobami.
Očkovanie znamená vpravenie očkovacej látky (vakcíny) do ľudského organizmu. Imunizácia znamená následný proces v zmysle vytvorenia nešpecifickej a špecifickej imunitnej odpovede v ľudskom organizme na antigén, prídavné a iné zložky vakcíny. Cieľom očkovania je zabezpečiť tvorbu špecifických protilátok proti mikroorganizmom a zároveň navodiť imunologickú pamäť, čím sa má zabezpečiť dlhodobá, optimálne doživotná ochrana pred ochorením.
Individuálny význam očkovania spočíva v ochrane jednotlivca navodením komplexnej imunologickej ochrany proti pôvodcom ochorenia, proti ktorým sa očkuje.
Verejno-zdravotný význam očkovania spočíva v zabezpečení tzv. kolektívnej imunity na základe vysokej preočkovanosti osôb, čím sa zamedzí šíreniu pôvodcov ochorení v populácii.
Za objaviteľa očkovania sa oficiálne považuje anglický lekár Edward Jenner, ktorý ako prvý vykonal očkovanie 17. mája 1796. Odvtedy sa datuje očkovanie proti variole (pravým kiahniam), pričom za jeden z najväčších úspechov v histórii očkovania sa považuje práve eradikácia (vykorenenie) tohto ochorenia na celom svete. Dnes si už nevieme predstaviť, že variola bola zodpovedná za 8-20% všetkých úmrtí, ktoré boli vykazované v európskych štatistikách pred zavedením očkovania.
Prečo sa začína s očkovaním v dojčenskom veku?
Dôvod je jednoduchý. Infekciami sú najviac ohrozené deti najmladšej vekovej skupiny. Hoci dieťa pri narodení má rozvinutý imunitný systém, ten je “naivný”– prázdny. Ochranné protilátky od matky rýchlo po narodení klesajú. Infekcie najviac ohrozujú malé deti a majú u nich veľmi ťažký priebeh, často v život ohrozujúcej forme. Preto je nevyhnutné, aby aktívna a bezpečná ochrana – očkovanie - predbehlo riziko nákazy.Znamená to, že ani protilátky, ktoré ma dieťa pri narodení od matky, ani dojčenie nedokážu poskytnúť dostatočnú a dlhodobú ochranu dieťaťa pred vznikom infekčných ochorení. Očkovanie teda musíme zaistiť deťom čo najskôr po narodení – v prvých mesiacoch ich života. Už viac ako polstoročné výsledky jasne dokazujú, že malé deti znášajú očkovanie veľmi dobre a ich ochrana je takmer 100%.
V povinnom pravidelnom očkovaní na území SR sú v súčasnosti očkovania proti jedenástim chorobám, viaceré z nich v minulosti znamenali pre ľudstvo nebezpečnú hrozbu a vyvolávali celosvetové epidémie a boli príčinou veľkého počtu úmrtí. Výskyt ťažkých a mnohokrát smrteľných prípadov ochorení na diftériu (záškrt), tetanus, paralytické formy poliomyelitídy (detskej obrny), pertussis (čierny kašeľ), morbilli (osýpky) bol úplne bežný.
Rozvoj očkovacieho programu na území Slovenska
Rok | Očkovanie proti | Charakter očkovania | Poznámka |
1919 | variola | povinné | posledný endemický prípad na Slovensku v roku 1925 |
1946 | záškrt | povinné | od roku 1942 odporúčané očkovanie |
1951 | tbc | povinné |
|
1956 | záškrt, tetanus, pertussis | povinné | kombinovaná vakcína proti záškrtu, tetanu a pertussis |
1957 | detská obrna (Salkova vakcína) | celonárodné | 0-7-ročné deti, III.-V.1957, |
1960 | detská obrna (Sabinova vakcína) | povinné | očkovanie v kampani, svetové prvesntvo |
1969 | osýpky | povinné | zásluhu za zavedenie - Masár |
1982 | ružienka | povinné | postupne séronegatívne dievčatá VI. triedy ZŠ, všetky dievčatá VI. triedy, |
1973-75 | tetanus | celonárodné | hromadné očkovanie dospelej populácie |
1985 | ružienka | povinné | všetky deti od 15. mesiaca veku (Masár) |
1985 | VHB | rizikové skupiny | séronegatívni zdravotnícki pracovníci (dialýza, odd. biochémie a heatológie, infekčné) |
1987 | VHB | rizikové skupiny | ďalšie rizikové skupiny zdravotníckych pracovníkov, prvé masové použitie rekombinovanej vakcíny proti VHB - Engerix B na svete (Masár a Príkazský) |
1987 | príušnice | pravidelné | všetky deti od 15. mesiaca veku, použitie bivalentnej vakcíny proti osýpkam a príušniciam |
1989 | VHB | rizikové skupiny | novorodenci HBsAg pozitívnych matiek, |
1991 | VHB | rizikové skupiny | všetci rómski novorodenci vo Východoslovenskom kraji |
1992 | osýpky, ružienka, príušnice | povinné | kombinovaná vakcína Trimovax (Masár)- ako 1. krajina v strednej a východnej Európe |
VIII.1992 | Hib | lokálne | ActHib podaný dojčatám simunltánne s očkovaním proti DTP, 1. krajina v strednej a východnej Európe (Gajdoš) |
XII.1992 | VHA | postexpozične | aktívna imunizácia spolu s Norgou - ako protiepidemické opatrenie v ohnisku nákazy (obec Štiavnik, okr. Žilina - Oleár, Kohl, Príkazský, Černoch) |
1997 | Hib | lokálne | mestský projekt očkovania proti Hib - Žilina (Pallai, Kohler, Košecká, Oleár) |
VII.1998 | VHB | povinné | simultánne očkovanie s DTP (Kohl, Príkazský, Dluholucký, Avdičová, Máderová) |
X.1998 | Hib | odporúčané | dojčatá a deti do 5 rokov veku, 1. krát úhrada zdravotnými poisťovňami (Dluholucký, Nováková, Máderová, Kohl, Maslenová, Hudečková, Avdičová, Oleár) |
2000 | Hib | povinné | simultánne očkovanie dojčiat |
2000 | DTP-VHB | povinné | kombinovaná vakcína proti |
2001 | DTP-Hib | povinné | kombinovaná vakcína proti |
2005 | detská obrna - IPV | povinné | kombinovaná vakcína proti DTP-IPV-Hib |
2007 | DTP-IPV-VHB-Hib | povinné | kombinovaná hexavakcína proti DTP-IPV-VHB-Hib, dojčatá |
VII.2007 | záškrt, tetanus | povinné | preočkovanie dospelej populácie proti DT kombinovanou vakcínou |
2007 | HPV | odporúčané | odporúčané očkovanie proti humánnemu papilomavírusu pre 12-ročné dievčatá, kategorizovanie vakcín |
2008 | pneumokoky | odporúčané | najskôr rizikové skupiny, od IV. 2009 pre všetky deti do dvoch rokov veku (Dluholucký, Šimurka, Hudečková) |
2009 | pneumokoky | povinné | simultánne s kombinovanou hexavakcínou proti DTP-IPV-VHB-Hib, dojčatá |