ÚvodPrečo očkovaťOčkovací kalendárOčkovanie detí – povinnéOčkovanie detí – odporúčanéOčkovanie pre dospelýchOčkovanie do zahraničiaSprávyOčkovanie a legislatívaNajčastejšie otázkyLinkySEVSKontakt

CHRÍPKA

Zuzana Krištúfková, Mária Avdičová

Podľa nášho bývalého premiéra Róberta Fica bola pandémia chrípky len veľká hra farmaceutických firiem. Bolo to naozaj tak? Ako to vlastne bolo?

• 17. marca 2009 bol V Mexiku u chorých ľudí zachytený nový kmeň vírusu chrípky. Vírus sa rýchlo šíril do Severnej aj Južnej Ameriky. Ochorenia majú väčšinou ľahký priebeh.
• 25. apríla bol hlásený prvý prípad v Európe, v Španielsku. Svetová zdravotnícka organizácia (SZO) vydáva prvé varovanie pred pandémiou chrípky a vyhlasuje pohotovosť.
• 27. apríla Európska únia vydáva odporúčanie necestovať do Mexika a USA
• 29. apríla bol hlásený prvý prípad úmrtia na novú, pandemickú (nazývanú aj prasacou) chrípku v USA, SZO vyhlasuje 5. , predposledný stupeň pandemického ohrozenia
• 28. mája bol potvrdený prvý prípad na Slovensku u osoby, ktorá sa vrátila z USA. Napriek prijímaným opatreniam sa vírus postupne šíri aj na Slovensku. Ochorenia majú rovnako ako v iných krajinách väčšinou ľahký priebeh. Sledujú a hlásia sa všetci chorí, ktorí majú klinické príznaky chrípky, časť z nich sa vyšetruje a vírus chrípky sa potvrdzuje v laboratóriu.
• 11. júna 2009 vyhlasuje SZO 6. (najvyšší) pandemický stupeň, ktorý znamená, že nový vírus sa rozšíril po celom svete. Najviac ochorení sa zaznamenáva na južnej pologuli, pretože v tom čase, je tam zimné obdobie a prebieha chrípková sezóna. Zároveň sa začína výroba a testovanie očkovacích látok.
• 24. októbra sa začína s vakcináciou proti pandemickému vírusu v štátoch, ktoré dlhodobo (niekoľko rokov) prispievali na vývoj očkovacích látok, ako napr. Švédsko.
• 3. novembra 2009 sa v Európskej únii a tým aj na Slovensku zavádza sledovanie a hlásenie chorých s ťažkým akútnym ochorením dýchacieho systému (SARI), u všetkých chorých sa však podľa očakávania nedarí dokázať pandemický vírus
• Koncom novembra na Slovensku vrcholí prvá pandemická vlna, do konca roku 2009 ochorie takmer 300 000 ľudí, u ktorých si priebeh ochorenia vyžiadal návštevu lekára. U 1 014 chorých je laboratórne potvrdený vírus pandemickej chrípky, z nich je 131 hospitalizovaných, z toho je 43 prijatých na oddelenia intenzívnej zdravotnej starostlivosti. Hlásených je 38 úmrtí.
• 15. decembra je dovezená očkovacia látka aj na Slovensko. Prvé dávky sú určené pre zdravotníckych pracovníkov
• 13. januára 2010 je možné očkovaciu látku použiť pre tehotné ženy, dospelých so závažnými chronickými ochoreniami, deti od šiestich mesiacov života a dorast so závažnými chronickými ochoreniami, osoby zabezpečujúce zachovanie chodu hospodárstva a verejného života
• 5. februára sa môže dať na Slovenku zaočkovať ktokoľvek. Podľa hlásených údajov z ambulancií očkujúcich lekárov bolo v Slovenskej republike proti pandemickej chrípke zaočkovaných 23 044 osôb, t. j. 0,4 % populácie Slovenska.
• 30.apríla 2010 pri hodnotení pandémie je konštatované, že od 3. 11. 2009 do 30.4. 2009 bolo na Slovensku hlásených 427 chorých s ťažkým akútnym ochorením dýchacieho systému (SARI). Z nich zomrelo 86 pacientov (20,1 %). Najviac úmrtí bolo vo veku od 25 do 64 rokov. Zomrelo 13 tehotných žien. V 64 prípadoch (74,4 %) išlo o pacientov trpiacich na iné závažné ochorenie, zomrelo však 22 dovtedy úplne zdravých osôb. Z celkového počtu všetkých úmrtí bol u 56 pacientov potvrdený pandemický vírus.
• 19. mája 2010 SZO potvrdzuje 12 tisíc mŕtvych na celom svete a zároveň vysokú účinnosť a bezpečnosť vakcín, ktoré pomohli zastaviť šírenie pandémie.
• 10. august 2010 SZO oficiálne ruší 6. pandemický stupeň pohotovosti. Pandemický vírus sa však ďalej šíri a spôsobuje ochorenia.

Bola pandémia iba veľkou hrou farmaceutických firiem? Prečo takýto názor?
1. Pandémia mala mierny priebeh. Pandémia chrípky je definovaná ako objavenie sa úplne nového vírusu chrípky, ktorý spôsobuje ochorenia u ľudí a šíri sa po celej zemeguli. Nehovorí nič o závažnosti ochorení. Vírus chrípky je nevyspytateľný. Zasa raz prekvapil. Buďme radi, že takto pozitívne. Vírus nemal takú ničivú silu, ako sa vedci obávali. Pri dnešnej úrovni zdravotníckej starostlivosti, výživy a tým aj obranyschopnosti ľudí nebolo pravdepodobné, aby zanechal takú spúšť aká zostala v rokoch 1918-1919 po tzv. Španielskej chrípke. Vždy je lepšie pripraviť sa na horšiu možnosť. Ťažko však niekto o pár rokov vysvetlí sirotám, ktoré sa podarilo zachrániť matkám zomierajúcim na pandemickú chrípku, že to bola len „veľká hra farmaceutických firiem“.

2. Prispeli aj médiá. Verejnosť zvyknutá na to, že médiá prinášajú pravdivé a overené informácie bola ovplyvňovaná správami, ktoré so serióznosťou mali veľmi málo spoločné.

• Oficiálne štátne organizácie poskytovali informácie, ktoré nevyvolávali žiadne senzácie. V médiách sa neobjavili ani správy o úmrtiach na pandemickú chrípku, pravdepodobne preto, že na Slovensku nebola v čase najvyššej chorobnosti očkovacia látka. Jej dodanie trvalo dlho. Dôvodom bolo, že Štátne hmotné rezervy vypísali súťaž na jej dodanie, po tom, ako bola vyrobená, odskúšaná a registrovaná. Postupovalo sa v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, takže očkovacia látka ani nemohla byť dodaná skôr, ako v polovici decembra, keď už bola chorobnosť na ústupe. Štátom, ktoré prispievali roky pred vznikom pandémie na vývoj očkovacej látky od konkrétnej firmy, bola dodaná už v októbri, pretože nemuseli na jej obstaranie vypisovať súťaž. Ťažko dnes predpokladať, koľko osôb by sa dalo zaočkovať, keby sme mali očkovaciu látku aj na Slovensku už v októbri, ale určite by to bolo viac, ako 23 044. Na Slovensku aj po dodaní a sprístupnení očkovacej látky všetkým obyvateľom zomrelo na pandemickú chrípku od 5.2. do 30.4. 2010 zbytočne ešte 25 osôb.
• Zdrojom informácii pre novinárov sa stal internet. Tam nachádzali rôzne konšpiračné teórie, nepravdy a polopravdy vymýšľané ľuďmi, ktorí sa chceli zviditeľniť a na seba upozorniť. Dodávali príbehy a teórie plné emócií, ktoré tak dobre zvyšujú sledovanosť. Produkovali ich veľmi rýchlo, na rozdiel od oficiálnych zdrojov, ktoré sa neodvážili zverejňovať vedecky neoverené informácie, aby nestratili na serióznosti. Tak sa stalo, že niektoré média, hladné po informáciách stratili etický rozmer a mieru zodpovednosti a informácie od odborníkov postavili na rovnakú úroveň ako informácie kolujúce po internete. Žiaľ toto sa deje aj dnes a nielen v prípade pandemickej chrípky. Nastáva kríza autorít. Internet sa stáva rovnocenným zdrojom, rovnakým ako predstaviteľ Svetovej zdravotníckej organizácie, hlavný hygienik, alebo nositeľ Nobelovej ceny. Ľudia sú zvyknutí informáciám v médiách veriť, preto aj zavádzajúce informácie uverejnené v médiách nadobúdajú hodnovernosť.

3. Internet bol zdrojom informácií nielen pre novinárov. Verejnosť zásobovali „zaručenými“ informáciami aj odporcovia očkovania, ktorí sa prezentujú svojimi internetovými stránkami. Na Slovensku sú známe dve takéto zoskupenia odborníkov, nie však na očkovanie. Väčšinou sú to odborníci na informačné technológie, ktorí vedia veľmi šikovne získavať, prekladať a zverejňovať na internete informácie z podobných zahraničných stránok. V čase pandémie sa výrazne aktivizovali a ponúkali tvrdenia, ktoré sa neskôr síce preukázali ako nepravdivé a neopodstatnené, ale v čase zverejnenia splnili svoj účel: vyvolali paniku, alebo aspoň pochybnosti. Ich autori sa pravdepodobne spoliehajú na krátku pamäť čitateľov, pretože inak by si boli vedomí, že spochybňujú ich serióznosť . Tu sú niektoré z nich:
„Pandemická vakcína bola šitá horúcou ihlou, vyvinutá za 6 mesiacov.“
Každý odborník vo vakcinológii vie, že vyvinúť vakcínu za 6 mesiacov nie je možné. Vývoj vakcíny trvá 10 – 15 rokov. Je to veľmi zložitý proces, v ktorom je potrebné určiť, ktorá časť vírusu je schopná vyvolať tvorbu protilátok a nevyvolať ochorenie. Aké ďalšie zložky má mať vakcína, aby bola účinná a bezpečná. Všetko je potrebné odskúšať, stanoviť množstvá a prejsť zložitým procesom registrácie. O hrozbe vzniku pandémie sa hovorilo najmenej 15 rokov pred jej vypuknutí. Vývoj pandemických vakcín vychádzal z vakcín, ktoré už boli vyvinuté a používali sa na očkovanie každý rok pred chrípkovou sezónou. Keďže k malým zmenám vírusu chrípky dochádza každý rok, vyrába sa pred každou chrípkovou sezónou očkovacia látka s obsahom aktuálnych (každý rok iných) vírusov. Ostatné zložky vakcíny zostávajú nezmenené. Časti vírusov, ktoré vyvolajú tvorbu protilátok sa nazývajú antigény. Na získanie účinného, čiže dostatočného množstva antigénov sa musia najprv pomnožiť vírusy, proti ktorým má očkovacia látka účinkovať. Výroba (nie vývoj) vakcíny trvá 6 mesiacov každý rok. Nakoľko vakcíny proti chrípke sa nemôžu vyrábať do zásoby, ich výrobné kapacity sú celosvetovo obmedzené. V prípade pandémie sa predpokladal zvýšený tlak na dodávky oveľa väčšieho množstva vakcín, ako sa vyrobí každoročne. Preto sa vývoj vakcín sústreďoval na spôsoby rýchlejšieho množenia vírusov a na látky, ktoré zvyšujú účinnosť vakcín. Takéto látky sa nazývajú adjuvanciá. Vakcíny s ich obsahom sú rovnako účinné pri nižšom množstve antigénu. Česká republika zakúpila takúto „adjuvantnú vakcínu“, čo odporcovia očkovania hneď využili na tvrdenie:
„Pandemické vakcíny spôsobujú syndróm Perzského zálivu“
Syndróm vojny v Perzskom zálive, alebo syndróm Perzského zálivu je označenie pre zatiaľ nevysvetlené a neliečiteľné ochorenie asi 7% amerických vojakov operácie Púštna búrka, ktorí bojovali proti Iraku v roku 1991. Ochorelo asi 50 tisíc z celkového počtu 700 tisíc bojovníkov. Príznakmi tejto choroby sú bolesti hlavy, kĺbov, malátnosť, strata pamäte, nesústredenosť, vyrážky a dýchacie problémy. Príčiny vzniku syndrómu nie sú doteraz jednoznačne dokázané. Vojaci boli očkovaní v krátkom čase proti viacerým chorobám. Vzťah medzi očkovaním a vznikom syndrómu sa jednoznačne vylúčil. Najpravdepodobnejšou príčinou sú splodiny horiacej ropy z naftových vrtov. Ďalšími príčinami ochorenia môžu byť smog z motorov vojenskej techniky, toxické nátery, pesticídy, urán vyžiarený z plášťov delostreleckých granátov.

Pre bezpečnosť vakcín s obsahom adjuvans hovorí aj fakt, že od roku 1997 bola vo svete (nie na Slovensku) na trhu vakcína proti chrípke s obsahom adjuvans s názvom FLUAD. Do začatia pandémie bolo Fluadom zaočkovaných 22 miliónov osôb. U očkovaných neboli zistené žiadne vážne nežiaduce reakcie, žiaden syndróm Perzského zálivu, iba lokálne reakcie. Prítomnosť adjuvans v pandemickej vakcíne využili odporcovia očkovania na kampaň, ktorá postupne prerástla na neopodstatnenú kampaň proti všetkým aj neadjuvantným pandemickým vakcínam.

Na Slovensko bola dodaná vakcína, ktorá neobsahovala adjuvans. Obsahovala tie isté zložky, ako vakcína, ktoré sa používa na očkovanie proti sezónnej chrípke každý rok, ale na miesto vírusov sezónnej chrípky bol do nej vložený pandemický vírus. Bola veľmi účinná a bezpečná. Po očkovaní neboli hlásené žiadne závažné nežiaduce reakcie, iba tzv. očakávané, t.j. bolestivosť v mieste vpichu, svrbenie, prípadne zvýšená teplota 1-2 dni. Tieto očakávané reakcie sú dôkazom reakcie organizmu na antigén, proti ktorému si telo vytvára protilátky a tie ho následne chránia, keď sa stretne so živým vírusom tak, že ho zlikvidujú.

„Vo Švédsku zomrelo 5 ľudí po očkovaní na chrípku“
Ako sa následným vyšetrovaním zistilo, tieto osoby boli očkované preto, že trpeli na veľmi vážne ochorenia a týmto ochoreniam aj podľahli. Štyria z nich boli vo veku nad 80 rokov. Očkovanie už nezabránilo zhoršeniu ich základného ochorenia, ale im ani neublížilo.

„Drvivá väčšina tzv. "chrípkou spôsobených úmrtí" sú v skutočnosti úmrtia na bakteriálny zápal pľúc - možnú komplikáciu chrípky pri príliš slabom imunitnom systéme.“
To je z časti pravda. Keby však títo ľudia nedostali chrípku, nezomreli by ani na bakteriálny zápal pľúc. Jedným z dôvodov očkovania proti chrípke je totiž zabrániť jej komplikáciám a úmrtiu. Ochorenia na pandemickú chrípku prebiehajú väčšinou mierne, nemali by sa však podceňovať. Pandemická chrípka spôsobuje ťažké až smrteľné prípady aj u mladých ľudí. Vírus v týchto klinicky ťažkých prípadoch infikuje priamo pľúca.

„Len 20% "chrípke podobných" ochorení v akejkoľvek chrípkovej sezóne má na svedomí skutočná chrípka typu A alebo B.“
Nie je to pravda. Vo veľkej štúdií, v ktorej sa počas chrípkovej sezóny sledovalo a testovalo 3 744 osôb sa zistilo, že 83% osôb vo veku nad 5 rokov s príznakmi chrípky (kašeľ a horúčka 38oC a viac) malo laboratórne potvrdený vírus chrípky.

„Proti chrípke nie je potrebné sa dať zaočkovať, stačí užívať vitamín D“
V snahe pôsobiť vedecky podopreli toto tvrdenie odvolaním sa na odborný článok (J. J. Cannell, R. Vieth, J.C.Umhau, M.F.Holick, W.B.Grant, S. Madronich, C.F.Garland, E. Giovannucci: Epidemic influenza and vitamin D, REVIEW ARTICLE, Epidemiol. Infect., 2006 Cambridge University Press) Pravdepodobne nepočítali s tým, že si ho naozaj niekto prečíta. V závere tohto článku sa totiž uvádza: „Je nepochybné, že vitamín D hrá úlohu v imunite, napriek tomu je predčasné odporúčať jeho užívanie na prevenciu i liečbu vírusových respiračných infekcií. Teória, že vitamín D ovplyvňuje priebeh infekcie musí byť ešte overená.“

Táto intenzívna kampaň proti očkovaniu proti chrípke spôsobila, že ľudia radšej nechajú v lekárni desiatky EUR za rôzne výživové doplnky a prípravky paramedicíny, akoby sa nechali zaočkovať očkovacou látkou, ktorú im hradí zdravotná poisťovňa.

Na jednej zo zahraničných internetových stránok zameraných proti očkovaniu pozornejší návštevník nájde takýto text: „Napriek tomu, že naši prispievatelia sa snažia urobiť maximum na potvrdenie správnosti svojich tvrdení na 100%, nemôžeme to zaručiť vo všetkých prípadoch. V každom prípade by nemali byť informácie na našej webovej stránke chápané ako lekárske rady a nemali by sa používať namiesto odborných služieb poskytovaných kvalifikovanými, resp. licencovanými zdravotníckymi pracovníkmi“. Škoda, že obsah stránky čitateľa pre svoje často bombastické tvrdenia upúta viac, ako tieto informácie, ktoré sú umiestnené tak, aby si ich bežný návštevník stránky ani nevšimol. Poskytujú však prispievateľom ochranu a zbavujú ich zodpovednosti. Odporcovia očkovania pritom nenesú žiadnu zodpovednosť ani za svoje výroky ani za zdravie verejnosti. Odborníkom tak zostáva úloha bojovať nielen proti chorobám samotným, ale aj proti odporcom očkovania a ich nepravdivým tvrdeniam, ktoré sú podávané veľmi sugestívne, nie sú však založené na vedeckých dôkazoch.

Napriek tomu, že väčšina ochorení na pandemickú chrípku mala ľahký priebeh, od mája 2009 do júla 2011 ochorelo približne 800 000 ľudí, čo je cca 15,5% obyvateľov Slovenska, ktorí vyhľadali lekársku pomoc pri ochorení na chrípku, 735 chorých malo veľmi ťažký priebeh, 151 z nich zomrelo. Iné chronické ochorenie malo 113 pacientov, ale zomrelo aj 38 osôb, ktoré boli dovtedy zdravé. Najviac zomrelo osôb vo veku 25-64 rokov. Len jeden z chorých s ťažším priebehom bol očkovaný proti chrípke.

Riziko závažného priebehu ochorenia na pandemicú chrípku končiaceho sa úmrtím je v populácii všeobecne malé, vyššie je u tehotných žien, u osôb, ktoré trpia na chronické ochorenia, najmä na chronickú obštrukčnú chorobu pľúc, astmu, ochorenia srdca a ciev, rakovinu, je však reálne a týka sa najmä mladých, ale aj zdravých osôb.

Treba si uvedomiť, že aj v súčasnosti má výskyt chrípky svoje zvláštnosti, vyskytuje sa aj v letných mesiacoch a to vrátane prípadov s veľmi závažným priebehom končiacich smrťou. To znamená, že príbeh pandemickej chrípky ešte nekončí.

Čo treba vedieť o chrípke

Čo je chrípka?
Chrípka je vysoko nákazlivé, rýchlo sa šíriace ochorenie, každoročne prebieha v epidémiách.

Ako sa prejavuje chrípka?
Pre chrípku je typické, že začína náhle, z plného zdravia úpornými bolesťami hlavy, najmä za očami, potom sa pridávajú bolesti svalov a kĺbov, zimnica triaška a výstup teploty nad 38 st. C často na 40st. C i viac. Chrípka uloží chorého do postele, pretože nevládze chodiť má pocit veľkej vyčerpanosti a únavy. Vysoké teploty pretrvávajú niekoľko dní. Bolesti hrdla, kašeľ prichádzajú až po 2-3 dňoch. Nádcha niekedy ani nemusí byť. Ľudia často nazývajú chrípkou aj bežné prechladnutie. To však začína kýchaním, kašľaním, nádchou a následnou teplotou zvyčajne nie vyššou ako 38 st. C. Prechladnutie je spôsobené rôznymi vírusmi, proti ktorým očkovacia látka nie je vyvinutá a očkovanie proti chrípke im nezabráni. Porovnanie príznakov chrípky a prechladnutia je v tabuľke.

Je chrípka nebezpečná?
Hovorí sa, že liečená chrípka trvá týždeň, neliečená 7 dní. Kto prekonal naozaj chrípku musí dať za pravdu, že „návrat do starých koľají“, teda rekonvalescencia trvá niekoľko týždňov, niekedy pocit únavy a vyčerpania pretrváva aj 2-3 mesiace. Nebezpečné, až život ohrozujúce sú komplikácie chrípky. Najčastejšími komplikáciami chrípky sú zápal priedušiek, zápal pľúc, zhoršenie existujúcich chronických ochorení, zápaly stredného ucha u detí, zápaly prínosových dutín, vzácne zápaly svalov, vrátane srdcového svalu a zápaly nervov a mozgu.

Kto chrípku nepovažuje za nebezpečnú, ten o nej veľa nevie.

Čo vyvoláva chrípku?
Chrípku vyvolávajú vírus chrípky. Poznáme 3 typy vírusov chrípky: A, B, C. Typ A spôsobuje ochorenia u ľudí a zvierat, vyznačuje sa veľkou premenlivosťou, ktorá je príčinou každoročných epidémií. Typ B a C spôsobujú ochorenia len u ľudí, v sú menej premenlivé ako typ A.

Ako sa môžeme infikovať vírusom chrípky?
Vírus chrípky sa prenáša z človeka na človeka priamo – kvapkami hlienu dýchacích ciest, ktoré sú nosičom vírusu. Pri kýchnutí, alebo zakašľaní doletia do 2m. Po vyschnutí sa vírus môže šíriť rozvíreným prachom. Nepriamo sa vírus šíri predmetmi potriesnenými hlienom z dýchacích ciest, napr. podávaním rúk, pri ošetrovaní, predmetmi bežného používania.

Ako a kedy sa vylučuje vírus?
Vírus sa vylučuje pri kýchaní a kašlaní. Vylučovanie vírusu je najintenzívnejšie na začiatku ochorenia. Čím je horúčka vyššia a priebeh ochorenia ťažší, tým viac vírusov chorý vylučuje. Intenzívnejšie a dlhšie je vylučovanie u detí. Malé deti vylučujú veľké množstvo vírusov už niekoľko hodín po infikovaní. Vylučovanie je dlhšie u osôb s oslabenou imunitou.

Ako dlho prežíva vírus v prostredí?
Vírus je odolný voči vyschnutiu. V prachu prežíva pri izbovej teplote i niekoľko dní. Na odeve, papieri, vreckovke prežíva 8 až 12 hodín, na tvrdých hladkých povrchoch 24 až 48 hodín.

Účinkujú na chrípku antibiotiká?
Nie, na chrípku antibiotiká neúčinkujú!

Organizmus si s vírusom musí poradiť sám! Môžeme mu pomôcť prísunom tekutín, tabletkami proti horúčke, vitamínmi a najmä chrípku nepodceniť a vyležať. Lepšie je však ochoreniu na chrípku predchádzať. Najúčinnejšia prevencia je očkovanie.

Akou očkovacou látkou sa treba očkovať?
Ktoroukoľvek očkovacou látkou proti chrípke, ktorá je na Slovensku dostupná v lekárňach. Všetky očkovacie látky obsahujú časti troch typov vírusov. Jeden typ je tzv. pandemický vírus A H1N1, ktorý stále koluje v populácii a spôsobuje ochorenia. Ďalší je typu A H3N2 a tretí je typu B. Všetky tri typy sa potvrdzujú u chorých, pandemický vírus však najčastejšie.

Kto by sa mal dať zaočkovať?
Očkovanie proti chrípke nie je povinné a každý si môže zvážiť, či sa dá zaočkovať a znížiť tak riziko:
− ochorieť na chrípku
− absentovať v práci
− preniesť chrípku na svojich príbuzných a kolegov
− zomrieť na chrípku

Očkovanie sa odporúča:
− Osobám, u ktorých je vysoké riziko, že chrípka bude mať u nich ťažký priebeh. To sú najmä:

• a. tehotné ženy
• b. pacienti s chronickým ochorením dýchacieho systému, najmä astmou, chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, alebo iným chronickým ochorením pľúc
• c. pacienti s chronickým ochorením srdcovo-cievneho systému
• d. diabetici
• e. osoby s oslabenou imunitou
• f. onkologickí pacienti
• g. obézne osoby
• h. osoby, ktoré sú staršie ako 65 rokov

− osobám, ktoré sú umiestnené v liečebniach pre dlhodobo chorých, geriatrických centrách a ústavoch sociálnej starostlivosti
− zdravotníckym pracovníkom
− cestujúcim do cudziny v čase predpokladanej epidémie chrípky
− športovcom, ktorí sa pripravujú sa na vrcholové podujatie konané v čase predpokladanej epidémie

Môžu byť po očkovaní nežiaduce účinky?
Áno, môžu. Najčastejšie je to bolestivosť v miest vpichu, svrbenie, pálenie. Môže sa objaviť aj teplota, ktorá trvá 1-2 dni. Dva až tri dni po očkovaní sa treba vyvarovať nadmernej fyzickej záťaži.

Nikto z lekárov netvrdí, že očkovanie nemá žiadne nežiaduce účinky. Prekonanie ochorenia však môže mať neporovnateľne vyššie riziko komplikácií a poškodenia zdravia ako očkovanie.

Tabuľka znázorňuje rozdiely medzi chrípkou a prechladnutím.



Autori:
doc. MUDr. Zuzana Krištúfková, PhD., katedra epidemiológie, Fakulta verejného zdravotníctva, SZU Bratislava
MUDr. Mária Avdičová, PhD. vedúca odboru epidemiológie, Regionálny úrad verejného zdravotníctva Banská Bystrica