Média po pandemickej chrípke
Je to vírus, ale nie taký, aký sme doteraz poznali. Je to vírus, ktorý napadol médiá. Aj to je jedna z myšlienok, ktorá odznela na medzinárodnom workshope o vzťahu médií a vakcinácie, ktorý sa konal v polovici októbra. Pandemická chrípka totiž ukázala, že nové médiá (internet, sociálnej siete, blogy) priniesli dramaticky novú komunikačnú situáciu, ktorá prekvapila odborníkov na zdravotníctvo a zaskočila aj odborníkov na médiá.
Sme v situácii radikálneho komunikačného obratu. Autonómna, nezávislá komunikácia, ktorú priniesol internet, sa ukazuje ako problematická, plodiaca aj zavádzajúce, informácie, fámy a lži. Navyše, jednoduchý spôsob šírenia a vyhľadávania informácií a dezinformácií spôsobuje zmenu návykov práce pracovníkov v médiách, ktorí sa stále viac spoliehajú an internetové zdroje, ktoré často poskytujú nekorektné informácie. A práve s rýchlosťou prenosu internetových médií, neprehľadnosti sociálnych sietí a nekontrolovateľného rastu blogov úzko súvisí aj viditeľná tápavoswť a nerozhodnosť tradičných inštitúcií pri komunikácii s verejnosťou. Aj to sú myšlienky, ktoré odzneli na II. európskom mediálnom kongrese Fakty, vnímanie a mýty o vakcínach a vakcinácii alebop Ako hovoriť a písať v médiách o očkovaní v post-H1N1 ére.Na príklade pandemickej chrípky H1N1 sa ukázalo, že nové médiá drasticky menia spôsob našej práce s informáciami. V čase prasacej chrípky sa veľmi rýchlo objavili v internetovej komunikácii hlasy z laickej verejnosti, ktoré „vysvetľovali“ pôvod prasacej chrípky ako výsledok pokusov na ľuďoch, zjavili sa konšpiračné teórie hovoriace o spojení farmaceutických firiem a WHO a umelom splodení chrípky kvôli obchodu a, samozrejme, došlo aj na hlasy oponentov očkovania. Ako uviedol Philip Weiss z belgickej komunikačnej spoločnosti ZN, v roku 2009 bolo najhľadanejšou témou podľa štatistík na internete H1N1 – pandemická chrípka.
Hoci sa WHO, národné inštitúcie zdravia i politici snažili upokojovať verejnosť, mediálna horúčka vypukla, navyše živená najsilnejšou zbraňou ľudskej komunikácie – klebetami. Obrovský nárast informácií – zaručených a najmä nezaručených – bol výsledkom typického produktu klebetiaceho sveta, kde si kamaráti posielajú informácie typu – počula som, že... A klebetám sa predsa verí, navyše keď odhaľujú čosi ako spiknutie. Na túto vlnu postupne naleteli aj médiá, ktoré sú na strane „ľudí“, čo je často používaná zásterka na informácie, ktoré sú vlastne klebetami.
Ľudia veria internetu, lebo internet sa profiloval ako nezávislá informačná databanka, ktorú tvoria ľudia pre ľudí. Každý v ňom má rovnaký hlas a dostane sa mu rovnakého miesta, ako iným – na to upozornil vo svojej úvodnej prednáške David Heymann z Health Protection Agency. Pri príprave média prechádzajú informnácie istým profesionálnym spracovaním. Na internete nie. Proti internetu sa dnes stávajú tradičné médiá bezmocné. Čo robia dnes novinári ako prvé? Zapnú si google a prvé informácie hľadajú na internete. Keď si zadajú vakcína, dostanú sa k stránkam, ktoré sa správajú ako odborné, využívajúc zdroje, odvolávania, teda paradigmy vedy. Tieto stránky nehovoria, že nám sa nepáči vakcinácia, lebo sa o nej nepíše v biblii, ale píšu, že sú proti, lebo a vysypú informácie, neraz zaštítené lekárskymi diplomami. Ukazuje sa, že mienkotvorné nie sú médiá, ale priatelia na facebooku.
Autority ako WHO a národné organizácie boli na pandémiu pripravené, ale nerátali s tým, čo spravia – nie médiá, ale nové e-médiá. WHO sa na pandémiu pripravuje minimálne 18 rokov (podrobnú históriu príprav na pandemickú chrípku zo strany WHO si pripravil na konferencii Didier Torny), ale to, čo WHO podcenilo a nečakalo, bol práve komunikačný šum, ktorý spôsobili médiá a nové médiá.
Otázka, ako ďalej komunikovať o vakcínach a vakcinácii v súčasnej dobe však ostala otvorená. Zdá sa, že v dnešnom rýchlom svete e-komunikácie nestačí len robiť prospešné kroky.
Poznámka:
Projekt medzinárodného mediálneho workshopu pod názvom Fakty, ich vnímanie a mýty o vakcínach a vakcinácii - ako pracovať v zdravotníckych témach v dobe po H1N1 pripravila francúzska nadácia Fondation Mérieux, ktorá sa orientuje na medicínu a pomáha podporovať výskum v oblasti preventabilných chorôb.
Na podujatí vystúpili s hlavnými prednáškami David Heymann z Health Protection Agency (Veľká Británia), Philip Weiss zo spoločnosti ZN, ktorá sa venuje výskumu v oblasti e-komunikácie (Belgicko), Patrick Zylberman Ecole des Hautes Etudes en Santé Public – Vysoká škola verejného zdravotnáctva (Francúzsko), Paul Slovic z neziskovej organizácie Decision Research (USA) a Didier Torny z Národnej výskumnej agentúry (Francúzsko).
PhDr. Martin Kasarda, Dr.
Fakulta masmédií Paneurópskej vysokej školy